Bratislava 11. septembra (TASR) – Oznamovatelia protiprávnej a
protispoločenskej činnosti majú dostať od januára potrebnú právnu
ochranu. Zabezpečiť ju má zákon o takzvanom whistleblowingu, ktorý dnes
poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania.
Materiál s názvom Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s
oznamovaním protispoločenskej činnosti predložil minister vnútra Robert
Kaliňák (Smer-SD). Slovensko chce jeho prijatím splniť odporúčania
Pracovnej skupiny OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných
transakciách.
Kaliňákov rezort sa usiluje vytvoriť aj účinnejšie právne predpoklady na
predchádzanie a odhaľovanie protiprávnej, respektíve protispoločenskej
činnosti. Zákon predpokladá prijatie rôznych ochranných opatrení pre
osoby, ktoré majú informácie o takejto činnosti a chcú ich oznámiť
príslušným orgánom so zámerom odhaliť jej páchateľov (tzv.
whistleblowing).
Právnu normu predstavilo ministerstvo vnútra v marci tohto roku, práce
na ňom sa začali ešte za Kaliňákovho predchodcu Daniela Lipšica. Zákon
zakotvuje napríklad povinnosť orgánov verejnej moci a zamestnávateľov s
viac ako 50 zamestnancami (podľa odhadu MV SR ide asi o 3400 podnikov,
pozn. TASR) vytvoriť vnútorný kontrolný systém prijímania a vybavovania
oznámení o protispoločenskej činnosti. Okrem toho sa v ňom navrhujú
opatrenia, ktoré majú chrániť zamestnancov, ktorí oznámili nekalú
činnosť, pred postihmi od zamestnávateľov.
V dôvodovej správe k zákonu sa uvádza, že najmä zamestnancov ako osoby
disponujúce často relevantnými informáciami o protispoločenskej
činnosti, o ktorej sa dozvedeli v súvislosti s výkonom zamestnania, je
potrebné chrániť pred prípadnou odvetou zo strany zamestnávateľa.
Ochrana sa bude poskytovať nielen pri oznámeniach korupčného správania
sa, ale aj pri oznamovaní inej protispoločenskej činnosti. Závisieť bude
od toho, či zamestnanec podal trestné oznámenie alebo podnet na začatie
konania o správnom delikte, alebo či takéto oznámenie urobil smerom do
vnútra zamestnávateľa. Ak pôjde o trestné konanie, každý pracovnoprávny
úkon zamestnávateľa voči tomuto zamestnancovi, na ktorý nie je potrebný
jeho súhlas, bude odsúhlasovať inšpektorát práce.
Štát sa tiež usiluje zvýšiť motiváciu zamestnancov oznamovať
protispoločenskú činnosť. Tí majú mať po novom nárok na bezplatnú právnu
ochranu, dokonca aj na nenárokovateľnú odmenu, ak na základe ich
oznámenia dôjde k odsúdeniu páchateľa trestného činu alebo k preukázaniu
spáchania inej protispoločenskej činnosti.
0